Ján Chovanec, Euroskop, 7. listopadu 2009
V utorok 3. 11. 2009 bol v rubrike Názory, najpredávanejšieho slovenského denníka SME, uverejnený text analytičky Nemeckej spoločnosti pre zahraničnú politiku (DGAP) Luby Azarch, kde sa vyjadruje ku stratégii EU v otázke energetickej bezpečnosti tohoto regiónu.
V oblasti vývozu zemného plynu a ropy má stále, pre EU vysokú dôležitosť Stredná Ázia, Rusko, severná Afrika a Blízky východ. Najväčším dovozcom zemného plynu a ropy zostáva práve Európa a z toho dôvodu Luba Azarch v texte kvituje vyvíjanie aktivít Bruselu na poli energetickej bezpečnosti. EU sa ku svojmu energetickému trhu snaží pripojiť Kaspický región a okrem toho zaistiť zahrnutie európskych firiem do výskumu rezerv zemného plynu Strednej Ázie, počas príprav a realizácie plynového potrubia medzi Kaspickým morom a Európskou úniou.
Energetická bezpečnost Evropy je stále více naléhavá otázka. Foto čtk
Tá však zatiaľ, podľa Luby Azarch, nepreukazuje dostatočnú jednotu v projekte Nabucco, teda v projekte hlavnej trasy na prepravu zemného plynu zo Strednej Ázie, s odhadovaným rozpočtom 7,9 miliard eur. Za nepotrebný a preto aj za nefinancovateľný z fondov EU ho považujú Nemecko, Francúzsko, Grécko a Taliansko.
Parlament EU neustále blokuje – a poukazuje na nedodržiavanie ľudských práv – uzavretie obchodnej zmluvy, ktorú Ašchabad požaduje a označuje ako nevyhnutnosť v prípade serióznej energetickej spolupráce medzi Turkménskom a Európskou úniou.
Zhoršenie situácie nastáva aj z dôvodu neschopnosti únie ponúknuť dostatočné ekonomické stimuly v prípade tohoto projektu, konštatuje Azarch a dodáva, že na obdobie šiestich rokov (2007 – 2013) predstavuje rozpočet pre energetický sektor Strednej Ázie iba 22 miliónov eur. Európske banky váhajú s dotáciami do politický nestabilného Kaspického regiónu a samotné európske firmy miliardy do rozpadnutej produkcie a prepravnej infraštruktúry investovať nechcú. Ale aj napriek tejto finančnej neschopnosti podnecuje Brusel vlády v Strednej Ázii, k reformácii politických štruktúr a k prispôsobeniu sa západným technickým a environmentálnym normám, čo sa však nezhoduje so záujmami miestnych elít. Tieto reformy štátnych inštitúcií by totiž mohli znamenať stratu moci nad regiónom, takže akceptovanie takéhoto zásahu do suverenity nemožno od stredoázijských vlád očakávať. Luba Azarch si, vo svojom článku, dokonca myslí, že by toto nebolo dosť možné ani v prípade, že by únia ponúkala Strednej Ázii zaujímavé politicko-ekonomické výhody. Strednej Ázii totiž z krátkodobého či stredne dlhodobého pohľadu chýba primárna závislosť na európskom trhu. Má svoje zmluvy o prístupnosti k súčasným zdrojom zemného plynu podpísané s Ruskom a Čínou, a tie momentálne nemajú ambície zasahovať do vnútorných záležitostí krajín Strednej Ázie.
Je tu ale ešte jeden, pre Strednú Áziu strategicky zaujímavý, charakter spolupráce s EU a to je posilňovanie pozície pri vyjednávaní s Ruskom a Čínou, čo v konečnom dôsledku môže viesť k zvýšeniu cien za energiu. Napriek tomu, že sa Turkménsky prezident Berdymuhammedov vyhýba priamym rozhovorom o Nabuccu, či iných významných projektoch, taktiež neustále zdôrazňuje význam EU ako strategického partnera, no i tak zostávajú pocity značnej nezhody záujmov. Stredná Ázia očakáva miliardové investície a politickú neutralitu, avšak únia nevie zabezpečiť financie bez nežiadúcich politických podmienok. Okrem toho je tu stále prítomná spomínaná nejednotnosť názoru, vo vnútri EU, ohľadne vyššie spomínaného Nabucca a tiež v spôsobe, akým by sa mala únia zaviazať so stredoázijskými štátmi k spolupráci.
Vyzerá to tak, že pokiaľ sa, minimálne tieto dve otázky nevyriešia, spolupráca medzi Strednou Áziou a EU nebude možná.
Autor: Ján Chovanec